Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) vznikla kurióznym spôsobom vo februári tohto roku. V tom čase sa Rastislav Schlosár zo Slovenskej pospolitosti stal štatutárom bývalej Strany priateľov vína, ktorá sa následne premenovala na Ľudovú stranu Naše Slovensko. Stalo sa tak po stroskotaní pokusu Mariana Kotlebu o registráciu vlastnej strany s názvom Naše Slovensko, nakoľko už strana s rovnakým názvom existuje.
Na kandidátke ĽSNS sa nachádzajú poväčšinou ľudia zo Slovenskej pospolitosti (SP), no okrem nich tu nájdeme aj zastupiteľov Autonómnych nacionalistov (AN), či Národného odporu (NO). V malom množstve ešte kandiduje aj niekoľko ľudí, ktorí nie sú priamo členmi spomínaných organizácií. Kandidáti ĽSNS sa často verejne dištancujú od fašizmu a neonacizmu. A v právnej rovine sa im to aj darí. Avšak to, že polícia, prokuratúra ani súdy im to nevedia dokázať, neznamená, že to nie je banda prevažne fašistov a neonacistov.
ĽSNS sa očividne nechala inšpirovať spriatelenou Dělnickou stranou (DS), ktorá bola medzi časom rozpustená Najvyšším súdom ČR. Rovnako ako DS, aj ĽSNS vsadila na osvedčenú protirómsku agitáciu. Kandidáti ĽSNS väčšinou strašia ľudí „cigánskym terorom“, no neopomenú ani krivdy, ktoré na "pospolitom slovenskom ľude páchajú sionisti, ich prisluhovači a iní zradcovia slovenského rodu". Do toho treba pridať stavanie sa do pozície martýrov trpiacich za svoje presvedčenie pod policajnými pelendrekmi. ĽSNS nezabúda ani na klasické pravicovo-konzervatívne témy ako drogy, homosexualita, či rodina. O tom, že to niekedy môže znamenať aj ten povestný gól do vlastnej siete si ešte v článku povieme.
Každopádne ťažiskovou témou je rasizmus, ktorým si na svoju stranu získali sympatie niektorých členov majoritného obyvateľstva v miestach, kde sa vyskytujú segregované rómske osady a sociálne vylúčené rómske komunity. Je to prakticky jediná téma, ktorou sú schopní zaujať väčšinovú spoločnosť a médiá, čo je súčasne dôvodom prečo spojili sily rôzne neonacistické spolky. Je nutné dodať, že za rasistickú predvolebnú kampaň strany čelí Marian Kotleba trestnému stíhaniu vo veci hanobenia národa, rasy a presvedčenia.
Počas demonštrácií v Šarišských Michaľanoch, alebo v Krompachoch ich podporili okrem miestnych rasistov aj ľudia zúfalí z neriešenia rozličných lokálnych problémov ako miestnou samosprávou, tak vládou. Tá naopak nechala zhromaždenie v Šarišských Michaľanoch, ktorého sa účastnili aj miestni obyvatelia, násilne rozohnať políciou, čo malo za následok získanie si sympatií miestnych obyvateľov, ktorí sa zhromaždenia zúčastnili. Pocítili totiž na vlastnej koži štátnu represiu, čo sa im logicky znepáčilo. Na nasledujúce rasistické zhromaždenie pod názvom „Protest proti cigánskej kriminalite“, ktoré sa uskutočnilo 22. augusta minulého roku v Krompachoch prišli stovky ľudí, pričom neonacisti sa opäť tešili podpore miestneho obyvateľstva. Aj tu sa jednalo z veľkej časti o latentných rasistov, ale aj o ľudí zúfalých a nespokojných. O tri dni neskôr prebehol v Nových Zámkoch protest, ktorého zvolávateľ bol prešovský naci(onali)sta Igor Cagáň. Na túto samoúčelnú akciu s názvom „Pochod za budúcnosť našich detí“ sa neonacistom nepodarilo prilákať ani sedemdesiat ľudí z vlastných radov, nie to ešte miestne obyvateľstvo.
Nepodarené demonštrácie, ktoré nemali priamo protirómsky charakter mohli byť jedným z dôvodov, prečo sa neonacistické hnutie naprieč jeho rôznorodými organizáciami rozhodlo zjednotiť. Nie všetky organizácie pritom v minulosti spolupracovali bezchybne. Napríklad Autonómni nacionalisti, ktorí mali donedávna ostré výhrady voči Slovenskej pospolitosti boli ochotní „prekusnúť“ narušené a zlé vzťahy kvôli miestam na kandidátke. Pretrvávajúce rozpory sú ale odzrkadlené na ich nižších pozíciách v rámci kandidátky.
Prejdime teraz k samotným organizáciám, ktoré z veľkej časti tvoria stranu ĽSNS. Jedná sa o už spomínanú Slovenskú pospolitosť, Národný odpor a Autonómnych nacionalistov.
Slovenská pospolitosť (SP)
SP je jedna z najvýraznejších legálne uznaných organizácií, ktorá sama seba označuje za nacionalistickú. Vznikla ako občianske združenie v druhej polovici 90-tych rokov, v minulosti so snahou o vytvorenie politickej platformy, ktorá by združovala ultrapravičiarov. Členská základňa je tvorená širokým spektrom neonacistov, ktorí sa aktivizujú na Slovensku, ale aj v zahraničí. Politicky je označovaná za nasledovníkov klérofašistickej Slovenskej republiky (1939-1945), totalitného štátu, ktorý cieľavedome utláčal občanov na základe ich politickej orientácie, národnosti a náboženstva. Za spomienku stojí, že ich obdivovaný štát z vojnových rokov sa aktívne a dobrovoľne spolupodieľal na masovom vyvražďovaní Židov, keď do exterminačných táborov svojpomocne deportoval vyše 70.000 ľudí.
Na špici kandidátky figuruje niekoľko krát trestne stíhaný bývalý „vodca“ Slovenskej pospolitosti, tridsaťtri ročný "informatik" z Banskej Bystrice, Marian Kotleba.
Mgr. Marian Kotleba (č. 1)
(33 rokov - informatik - Banská Bystrica)
Bývalý stredoškolský učiteľ informatiky je najskloňovanejšou postavou ĽSNS, dokonca sa zdá, že sa jedná o akúsi „one man show“ v jeho podaní. Bol by to logický krok, pretože ak má strana osloviť okrem neonacistov aj napríklad latentných rasistov či krčmových primitívov, vyberie si pochopiteľne mediálne známu osobnosť, prostredníctvom ktorej sa bude pred nimi prezentovať.
Politická kariéra Mariana Kotlebu je úzko spätá s občianskym združením Slovenská pospolitosť, kde pôsobil dlhú dobu ako jej vodca. Túto istú pozíciu neskôr zastával aj v politickej strane Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorá však bola teatrálne rozpustená ministerstvom vnútra. Kotleba sa síce funkcie vodcu formálne vzdal, naďalej však de facto vystupuje ako jej líder. Pravidelne reční na akciách SP, ale aj na spriatelených akciách, akou bol míting Dělnickej strany v litvínovskom Janove. Táto akcia bola pre Kotlebu nesporne veľmi inšpirujúcou a preto postavil svoje ďalšie pôsobenie na kritike „cigánskeho teroru“.
Marian Kotleba spoločne s ďalším kandidátom Marcelom Urbanom, na námestí v Litvínove stoja po boku rečniaceho predsedu Dělnickej strany Tomáša Vandasa.
Marian Kotleba sa pomerne rád vystavuje na obdiv a na neonacistické demonštrácie chodí nemaskovaný. Takto sa ukázal spoločne s Marcelom Urbanom uprostred NS black blocu, počas prvomájovej demonštrácie neonacistov v roku 2008 v Prahe, kde stojí v čele demonštrácie po boku autonómnych nacionalistov a členov Národného odporu. V ľavom hornom rohu spodnej fotky vidieť Václava Cojocaru (v slnečných okuliaroch, bez vlasov), ktorý je jedným zo štvorice obvinených z pokusu o rasovo motivovanú vraždu.
Marian Kotleba spoločne s Marcelom Urbanom a Jánom Kopúnkom opäť na rovnakej demonštrácii v Prahe v spoločnosti neonacistov s celoeurópskym významom, ako napríklad so zakladateľom pražskej pobočky Blood & Honour Lukášom Strnadom (v slnečných okuliaroch a béžovej bunde za Jánom Kopúnkom) alebo Anne-Marie Doberenz, jednej z najznámejších nemeckých neonacistiek. Anne-Marie Doberenz je bývalou priateľkou Steffena Pohla z Jungen Nacionalendemokraten Kameradenschaft Duisburghu (mládežnická odnož NPD), ktorý má silné väzby na český Národný odpor. Na fotografii vpredu s kamerou.
Marek Kotleba (č. 44)
(27 rokov – živnostník - Bánska Bystrica)
Ako sa vraví, jablko nepadá ďaleko od stromu. V tomto prípade by sa dalo povedať, že druhé jablko nepadá ďaleko od toho prvého.
Rovnako ako jeho brat, i Marek sa aktívne zúčastňuje akcií Slovenskej pospolitosti. V civilnom živote je Marek drobným živnostníkom. Predáva textil v malom obchodíku Rightwear v centre Banskej Bystice.
Kotleba vsadil na rôzne značky neonacistov a sortiment je naozaj pestrý, od nemeckej stálice Thor Steinar, alebo slovenskej značky Eighty Eight (88), cez textil s "národným motívom" (v tomto prípade rozumej reklamné predmety SP), až po textil s odkazom na neonacistické skupiny.
Aj takýto sortiment môžete stále nájsť v predajni jedného z kandidátov do parlamentu:
Vľavo medzi neonacistami veľmi obľúbená bunda značky Eighty Eight (88). Už v minulosti mali majitelia obchodov, kde sa táto značka predávala poťahovačky so zákonom. Viac o značke Eighty Eight. Na obrázku vpravo Tričko s motívom "Nordic walking" (severská chôdza), nezobrazuje tento fínsky šport, ale pochodujúcich vojakov wehrmachtu.
Predná a zadná strana trička nemeckej neonacistickej kapely Wiesse Wolfe.
Tričko americkej neonacistickej kapely Bully Boys a anglickej neonacistickej kapely English Rose.
Príslušníci PZSR, ktorých v minulosti lákali prevádzkovatelia obchodu na špeciálne zľavy (okrúhlych 18%) sa neskôr ukázali ako nie príliš vďační zákazníci a vykonali v obchode Rightwear raziu. Mareka si zobrali so sebou, avšak prokurátor rozhodol, že neexistuje dôvod na väzbu a preto ho poslal hneď na druhý deň domov.
Tento policajný zásah nezabudli Kotlebovci označiť už takmer v tradičnom duchu martýrstva ako predvolebnú politickú objednávku zradcov národa v podobe niekoľkých riadkov žalospevov a vyplakávania.
Marek Kotleba (v červenej zimnej čiapke a tmavej bunde Thor Steinar "99") kráča Bratislavou spolu s "vyberanou" spoločnosťou pri príležitosti dňa vzniku prvej Slovenskej republiky, v Bratislave, 14.3.2010.
Marek Kotleba počas protestu proti "cigánskemu teroru", so snahou zabrániť polícii pri zatýkaní jeho partajníkov v Šarišských Michaľanoch, 08.08.2009.
Ivan Sýkora (č. 16)
(28 rokov - odborný predajca - Bratislava)
Ivan Sýkora je dlhoročným kádrom SP a čo to už v boji za národ preskákal. Hádam aj preto sa vypracoval až na vodcu SP, ktorej akcie by bez neho boli ako Vianoce bez snehu. Napriek tomu sa mu ušlo na kandidátke ĽSNS až pomerne prekvapujúce 16. miesto. Ivan si z toho ale isto ťažkú hlavu nerobí. Ako vodca SP si zrejme dobre uvedomuje, že parlamentné kreslo by mu v týchto voľbách nevynieslo ani obsadenie samotnej prvej pozície. Podobne ako Marian Kotleba sa Sýkora rád nechá vidieť s poprednými predstaviteľmi zahraničných neonacistov.
23.2.2008 Ivan Sýkora reční na demonštrácii v Prahe po boku neformálneho vodcu Autonomních Nacionalistů Střed, Michala Glasa.
Záľuby Ivana Sýkoru, kandidáta na poslanca NR SR.
Michal Laššák (č. 14)
(29 rokov – barman - Bratislava)
Členovia SP sa často ohradzujú voči obvineniam z fašizmu, rasizmu, alebo neonacizmu. V tomto ohľade to žiaden člen SP nemá tak ťažké, ako Michal Laššák. Laššák totižto nie je žiadny nacionalista, ktorého názory sú občas na hrane. Je to fanatický neonacista, ktorý neonacizmu zasvätil celí svoj život, za čo si vyslúžil od svojich kumpánov prezývku Adolf.
Michal Laššák je v súčasnosti pobočníkom vodcu SP. Do parlamentu nekandiduje po prvý krát. Spolu s ďalšími kamarátmi z SP sa v roku 2006 objavil na kandidátke Slovenskej Ľudovej Strany, ktorej bol tento neonacista tak sympatický, že ho nominovala neskôr aj ako kandidáta na starostu bratislavskej mestskej časti Petržalky.
Jeho heslom bolo „Za slušný život v bezpečnej Petržalke“. Ako si predstavuje „slušný a bezpečný život“ predviedol Adolf v roku 2000, keď napadol v električke muža tmavšej pleti. Keď Laššáka po incidente zadržali, našli u neho hákový kríž a fotografie Rudolfa Hessa, čo zdôvodňoval svojím záujmom o históriu. Keďže však kľúčový svedok z obavy o svoj život odmietol vypovedať, súd Lašáka oslobodil pre nedostatok dôkazov.
To nie je však jediná čierna škvrna v životopise tohto fanatického neonacistu. Laššák žije čulým spoločenským životom, často sa zúčastňuje neonacistických akcií a nevynecháva ani tie zahraničné. Za všetky spomeňme koncert švédskej neonacistickej speváčky menom Saga, ktorý sa uskutočnil v Ochozu neďaleko Brna. Nie vždy je Lašák iba pasívnym divákom. Na nemeckom festivale Fest der Völker vystúpil ako rečník zastupujúci Slovenskú pospolitosť. Okrem neho sa na tom istom pódiu predstavila aj slovenská neonacistická kapela Before The War, ale aj mnoho iných interpretov a rečníkov z celej Európy.
Michal Laššák v tričku hatecore z obchodu Martina Fraňka, predstaviteľa českého Národného Odporu pozuju u hrobou Mussoliniho.
Michal Laššák s ďalšími neonacistami z Bratislavy na festivale ultrapravicových kapiel Veneto Summer Fest v Taliansku, ktorý je organizovaný neonacistami zo spolku Veneto Fronte Skinheads.
Bc. Marián Mišún (č. 7)
(30 rokov - Mestský policajt - Púchov)
Bakalár Mišún sa niekomu môže javiť ako všestranný človek. Napriek tomu robí vrásky na čele mnohým ľuďom, ktorí doňho vkladajú svoju dôveru. Mišún je tridsaťročný neonacista z Púchova, mestský policajt, člen Slovenskej pospolitosti a v súčasnosti predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove (MO MS Púchov).
Ako inak nazvať stav, keď Matica slovenská podáva trestné oznámenie na svojho vlastného člena kvôli zneužitiu mena Matice slovenskej na propagáciu mítingu s účasťou Mariána Kotlebu, navyše s rasistickým podtónom.
Pôvodná verzia pozvánky do Martina, vyjadrujúca antisemitský stihomam jeho tvorcov.
Druhá verzia pozvánky do Martina sa tento krát zaobišla bez Dávidovej Hviezdy. Vyvolala ale odpor Matice Slovenskej, ktorý vyústil až do trestného oznámenia.
Z jeho aktivít asi nebudú nadšení ani jeho nadriadení z mestskej polície v Púchove. Príslušník s trestným oznámením na krku určite nie je dobrou vizitkou pre žiadne oddelenie mestskej polície. Tým horšie, ak je jeho príslušník spájaný s bojovým výcvikom neonacistov, ako je tomu v prípade tzv. Bojového tímu, v ktorom pôsobí Mišún ako tréner.
O spopularizovanie strany ĽSNS sa snažil aj so svojím propagandistickým rozhovorom s náčelníkom mestskej polície v Podolínci, Vladimírom Živčákom.
Týmto klamstvami preplneným článkom sa Mišún snaží pritiahnuť voličov z radov „bežných ľudí“, voličov SNS a latentných rasistov. „Zabudol“ ale spomenúť, že ten istý Živčák bol v roku 2008 obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa z dôvodu, že mal vyberať od ľudí pokuty bez vydania potvrdenia o zaplatení. Neonacistom teda zjavne nevadí samotná kriminalita a krádeže, ako sa snažia tvrdiť vo svojich rasistických prejavoch. Ako sme si už zvykli, pokrytectvo v radoch „národne uvedomelých“ je bežná prax.
Tréner Mišún a jeho zverenci. To, že veľkú časť cvičencov tvoria neonacisti a futbaloví chuligáni nie je určite náhoda.
No spodnej fotografii vidieť Mariána Mišúna spoločne s Vlastimilom Škadrom (člen a neoficiálny vodca Autonómnych Nacionalistov) pri usilovnej príprave do parlamentných volieb.
Mestský policajt Mišún. A ulice sú opäť o niečo bezpečnejšie.
Marián Mišún (druhý zľava) v spoločnosti basgitaristu neonacistickej kapely DMS - Radovana Novotného (tretí zľava).
Mgr. Rastislav Schlosár (č. 5)
(26 rokov - Právny referent - Bratislava)
Rastislav Schlosár vyštudoval právnickú fakultu UK v Bratislave a svoje znalosti z oboru ihneď využil v prospech "pronárodného hnutia". Bol to práve Schlosár, kto sa dostal do bývalej Strany priateľov vína a šikovne ju dokázal pretransformovať do jej súčasnej podoby s názvom Ľudová strana - Naše Slovensko. Schlosár bol tiež zvolávateľom nejedného pochodu nacionalistov v Bratislave.
Mgr. Rastislav Schlosár s megafónom v ruke počas pochodu za slobodu 17.11.2008 v Bratislave.
Jozefína Schlosárova (č. 10)
(56 rokov - asistentka riaditeľa - Bratislava)
Rodina Schlosárovcov sa má naozaj za čo hanbiť, okrem syna Rastislava totiž kandiduje aj jeho matka. Dvaja členovia rodiny tak otvorene prejavujú sympatie k totalitnej ideológii, presadzovanej stranou ĽSNS. Poľutovaniahodný je fakt, že v tomto prípade matka svojmu dieťaťu zvrátené názory nielen toleruje, ale ho v nich aj podporuje.
V prípade úspechu ĽSNS by sa potešili najmä zberatelia rôznych kuriozít, nakoľko by to bol zrejme prvý prípad, kedy by v NRSR zasadla matka a syn.
Jakub Škrabák (č. 11)
(24 rokov – predavač - Hlohovec)
Jakub Škrabák mnohých zaujme najmä svojim výzorom. Dlhé vlasy, arafatka, či odznaky na šiltovke, to sú typické znaky pre takzvanú alternatívnu mládež, ktorá bola za posledných 20 rokov najčastejším cieľom verbálnych, ale aj fyzických útokov neonacistov. Doba sa však zmenila a dnes sa snažia neonacisti o zmenu imidžu a tak im nevadí obliekať sa rovnako, ako nimi nenávidení mladí ľudia, ktorí sú pre ich vzhľad často fyzicky napádaní.
Škrabák má nemalé skúsenosti s čítaním prejavov na verejnosti. Pred dvoma rokmi bol po prednese jedného z prejavov dokonca trestne stíhaný za verejné prejavovanie sympatií k fašizmu.
1. mája 2008 usporiadala dnes už zakázaná Ďelnická strana demonštráciu v Prahe. Organizačne sa zapojili aj členovia Národného Odporu, so svojim prejavom prispel aj Jakub Škrabák (za mikrofónom).
Jakub Škrabák a Marcel Urban opäť na demonštrácii v Prahe, spolu s významnými českými neonacistami. Za zmienku stojí napríklad predstaviteľ Národního korporativismu Jiří Dudák (za Marcelom Urbanom v čiernej šiltovke), alebo už spomínaný Lukáš Strnad (naľavo od Urbana v slnečných okuliaroch) zakladateľ a člen pražskej pobočky Blood & Honour.
Jakub Škrabák s predsedníctvom Dělnické strany na demonštrácii v Hradci Králové.
Ján Kopúnek (č. 6)
(38 rokov – Strojník - Trnava)
Pán Kopúnek je zaslúžilý nacionalista. V Slovenskej pospolitosti pôsobí už od jej prvopočiatkov, v minulosti dokonca zastával funkciu pobočníka vodcu SP, v tom čase Mariana Kotlebu. Ako pobočník pán Kopúnek zastupoval SP i na mnohých zahraničných podujatiach. Marián Kotleba zrejme na svojich verných nezabúda a práve preto mu na kandidátke svojej strany umožnil obsadiť vcelku slušné 6. miesto.
Ján Kopúnek a Mgr. Marian Kotleba s predsedom českej Dělnickej strany Tomášom Vandasom na stretnutí v roku 2008.
Ján Kopúnek a Marcel Urban sa na prvomájovej demonštrácii v Prahe veľmi často pohybovali v spoločnosti známych bratislavských neonacistov Daniela Skácela a Martina Honíška, ktorých doprevádzal šéf srbskej pobočky medzinárodnej organizácie Blood & Honour Dragan "Bajba" Petrovič. Zľava: Skácel (v slnečných okuliaroch), Bajba, Honíšek, Kopúnek, Urban.
Ján Kopúnek ako zástupca SP pri čítaní prejavu na demonštrácii v Rumunsku, zameranej proti autonómii Kosova. Na transparente pred ním je keltský kríž, symbol používaný neonacistami a rasistami po celom svete.
Tomáš Bečky (č. 23)
(32 rokov – obchodník - Bratislava)
Úvodom sme spomínali, že niektoré témy prezentované ĽSNS môžu byť gólom do vlastnej siete, a práve Bečky je toho živým príkladom.
Kandidát s číslom 23 je totiž narkoman, ktorý má bohaté skúsenosti s tvrdými drogami. Problémy spojené s braním drog ho doviedli do situácie, kedy musel dokonca podstúpiť odvykaciu kúru. Zaujímavé musia byť najmä reakcie Bečkyho spolukandidátov z radov Národného odporu, ktorí sa mimo iné spolupodieľali na organizácii pochodu „proti drogám“ v Nitre alebo predstaviteľov Autonómnych nacionalistov, ktorí sa neúspešne snažili medzi neonacistami rozšíriť životný štýl Straight Edge, ktorý odmieta alkohol, cigarety a ostatné drogy a ktorý paradoxne prebrali od hardcore punkovej scény.
Tomáš Bečky vrúcne bozkáva vlajku Slovenskej pospolitosti počas tradičného zhromaždenia neonacistov v Bratislave pri príležitosti výročia dňa vzniku prvej Slovenskej republiky, 14.3.2009.
Tomáš Bečky bol jedným z organizátorov Pochodu za slobodu v Bratislave, 17.11.2008.
Tomáš Bečky a Lucie Šlégrová z Dělnickej Strany na Mierovom námestí v Bratislave počas zhromaždenia pri príležitosti výročia dňa vzniku prvej Slovenskej republiky, 14.3.2010.
Pavol Demjanič (č. 26)
(21 rokov – študent – Stropkov)
Napriek svojmu nízkemu veku toho už pre národ pretrpel viac než dosť, keď na vlastnej koži pocítil policajnú brutalitu. Ako študent histórie chce dejiny slovenského národa nie len skúmať, ale aj sám tvoriť. A možno aj podobným spôsobom, ako ich tvoril medzi členmi SP obľúbený historik Milan Ďurica, samozvaný "odborník" na dejiny prvej Slovenskej republiky, ktorého tvorba prameniaca z kresťanského antijudaizmu velebí osobu Jozefa Tisa.
Pavol Demjanič trpí za národ v Šarišských Michaľanoch v roku 2009. Pre porovnanie, v dedinách Kľak a Ostrý Grúň v roku 1945 nemali desiatky maloletých detí štastie ako Demjanič a miesto válania sa v blate ich čakala smrť.
Pavol Demjanič s povinnou výbavou do parlamentu (taktické pieskové rukavice) na zhromaždení v Bratislave k výročiu dňa vzniku prvej Slovenskej republiky, 14.3.2010.
Marcel Urban (č. 2)
(28 rokov - živnostník - Pieštany)
Kandidát číslo dva, Marcel Urban, zastáva v Slovenskej pospolitosti funkciu druhého pobočníka vodcu. Vrámci ĽSNS je okrem iného členom prípravného výboru strany. Jedná sa o známeho nac(ional)istu, ktorý často reční na bašaveloch Slovenskej pospolitosti, ale takisto je aktívny aj čo sa týka zahraničných demonštrácií neonacistov.
Marcel Urban (vľavo) s príveskom slnečného kolesa (Schwarze Sonne) na krku. Tento symbol, ktorý používali počas druhej svetovej vojny aj príslušníci SS a medzi neonacistami sa teší oblube i dnes, je v súčastnosti v Nemecku zakázaný.
NÁRODNÝ ODPOR
O Národnom odpore sme mohli počuť najmä zpoza rieky Moravy, kde táto ilegálna neonacistická organizácia celkom úspešne pôsobí už nejaký ten rok. Tento trend však nie je patentom českých neonacistov, tí ho odpozorovali od svojich nemeckých kolegov.
V prípade Národného odporu Nitra sa však nejedná o žiadnu veľkú revolúciu v neonacistickom hnutí. Jedná sa len o snahu bývalých agro-nazi skinheads zbaviť sa svojho imidžu primitívnych asociálnych násilnikov, ktorí pod vplyvom alkoholu bezdôvodne fyzicky napádajú bezbranných ľudí. Naďalej sa však jedná len o skupinu neonacistov bez akejkoľvek politickej perspektívy. Ich najvýznamnejším politickým počinom bola organizácia pochodu proti drogám, ktorého dátum náhodou pripadol na deň vzniku vojnového Slovenského štátu. Za zmienku určite stojí, že títo páni patria do skupiny neonacistov, v ktorej sa pohybuje aj Marcel Gryzb, údajný útočník na Hedvigu Malinovú. Pravidelne sa zúčastňujú alebo priamo podieľajú na organizovaní neonacistických zhromaždení na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Kandidáti ĽSNS pochádzajúci z Národného odporu Nitra:
Luboš Zimmerman (č. 36)
(36 rokov – živnostník – Nitra)
Dušan Sobolič (č. 18)
(30 rokov - Kuchár – Nitra)
Dušan Sobolič v tielku "Národný Odpor".
Dušan Sobolič v Bratislave počas zhromaždenia pri príležitosti výročia dňa vzniku prvej Slovenskej republiky, 14.3.2009.
Dušan Sobolič prišiel 14.3.2010 do Bratislavy demonštrovať spoločne s Marcelom Gryzbom (na fotke vpravo), ktorý sa preslávil ako údajný útočník na študentku Hedvigu Malinovú a bol jedným z organizátorov prvomájovej demonštrácie Národného Odporu v Brne v roku 2007, ktorá bola rozohnaná políciou.
Anton Batovský (č. 41)
(26 rokov – montážnik – Nitra)
Anton Batovský a jeho tetovanie na hrudi "SKINHEADS NITRA" (vľavo), ktoré hovorí samo za seba. Na fotografii vpravo, Batovského tetovanie "NÁRODNÝ ODPOR".
Predstavitelia Národného Odporu - Nitra: Batovský a Sobolič sa v Bratislave 17.11.2008 zúčastnili Pochodu za slobodu.
Anton Batovský a Dušan Sobolič v tričkách Národného odporu.
Autonómni nacionalisti
Autonómni nacionalisti (AN) sú na Slovensku pomerne čerstvý fenomén. Jedná sa o akúsi snahu skupín neonacistov zmeniť svoju taktiku, vzhľad a životný štýl tak, aby sa čo najjasnejšie dištancovali od stereotypnej predstavy verejnosti o neonacistoch. Čo sa týka vzhľadu, to znamená nielen odmietnutie skinhead imidžu, ale aj vykrádanie ich ideových odporcov z radov anarchistov a antifašistov. V politike sa snažia zaujať rôznymi novinkami ako napríklad ochrana prírody alebo boj za "slobodu", ale aj štandardnými témami ako protirómsky rasizmus alebo antisemitizmus. AN sa v minulosti nevyjadrovali na margo Slovenskej pospolitosti príliš pozitívne, skôr naopak. Teraz síce kandidujú spoločne s "kotlebovcami" za jednu stranu, ale dobré vzťahy sú, zdá sa, iba ilúziou. Autonómnym nacionalistom totiž stále prekáža najmä zjavná prepojenosť ĽSNS na Slovenskú pospolitosť.
Michal Bagin (č. 27)
(23 rokov – študent - Trenčín)
Bagin, ktorý momentálne študuje v Trenčíne je jedným z popredných členov AN Považie a propagátorom "slobodnej" spoločnosti, ktorú podľa neho národný socializmus stelesňuje. Prvým náznakom fašistických aktivít u neho bol pokus o založenie trenčianskej pobočky Národného odporu. Po návrate zo zahraničného pobytu sa v roku 2008 začali stupňovať jeho neonacistické aktivity, kedy sa rozhodol spolu s pár ostatnými pre povrchnú inováciu výzoru a vyjadrovania sa slovenských náckov. Je jedným zo zakladateľov slovenskej verzie autonómneho nacionalizmu na Slovensku a sám sa usiluje do krajne pravicovej scény zakomponovať streetart a graffiti, čoby jej regulérnu súčasť. Bagin je známy svojimi antipatiami k Slovenskej pospolitosti, ktorú na známom chuligánskom fóre označil za "najväčších exotov" vrámci neonacistického hnutia, ktorým šliape na päty Dělnická strana. Pozoruhodné je, že sa chystá kandidovať do parlamentu za stranu ĽSNS, čiže stranu z veľkej časti tvorenú práve exotmi zo Slovenskej pospolitosti. Bagin má veľmi dobré vzťahy najmä s českými AN a sám už hostil významné špičky českej neonacistickej scény ako napr. Michala Glasa, Patrika Vondráka alebo Jiřího Bundu. Výborné vzťahy má aj s maďarskými neonacistami a podľa jeho vlastných slov z chuligánskeho fóra sa v Maďarsku cítil vždy dobre, až nadštandardne a za problematických označuje pomaďarčených Slovákov. Priamo sa podieľal na príprave demonštrácie za "slodobu" v Bratislave 17.11.2008, pochodu proti kapitalizmu a globalizácii v Košiciach 2009, taktiež sa zúčastnil aj na zahraničných demonštráciách v Brne, Ústí nad Labem a Budapešti.
Michal Bagin (prvý z prava). Po jeho boku stojí neonacista z Národného odporu Brno, (usporiadateľ demonštrácie Dělnické Strany 1.5.2009 v Brne) Lukáš "Gremlin" Levay.
Michal Bagin (s mikrofónom) počas pochodu proti kapitalizmu a globalizácii v Košiciach 2009.
Bc. Samuel Šabík (č. 28)
(24 rokov – študent - Levice)
Pôvodom z Levíc, momentálne však študentsky i aktivisticky pôsobiaci v Trenčíne. Samuel Šabík je správca internetovej stránky o NS (národno-socialistickom) streetarte. Práve na nej sa Šabík snaží prezentovať pouličné „umenie“ v nacistickom štýle, ktoré však ťažko nachádza pochopenie medzi samotnými neonacistami.
Samuel Šabík (na fotografii vzadu).
Vlastimil Škadra (č. 20)
(30 rokov – živnostník - Nová Dubnica)
Starého psa novým trikom nenaučíš. Presne toto si musí vravieť Vlastimil Škadra pri svojom neúspešnom snažení o premenu neonacistického hnutia z bandy beznádejných asociálov na moderných a perspektívnych aktivistov. A aby si náhodou niekto nemyslel, že pán Škadra je nejaký samozvaný spasiteľ, ktorý sa votrel medzi partiu agro-nazi skínov a snažil sa ich nejako poučovať. Vlasťo je totižto predstaviteľ neonacistickej starej školy a v prostredí krčmových trosiek vyrastal. Ako jeden z mála si však uvedomoval, že tadiaľ cesta nepovedie a snažil sa preto o zmenu. Práve on bol jedným z prvých slovenských propagátorov NS SxE, teda akejsi neonacistickej obdoby životného štýlu Straight Edge. Pre úplnosť treba dodať, že tento životný štýl odmietajúci alkohol, cigarety a všetky ostatné drogy a často spájaný s vegetariánstvom či vegánstvom, vznikol v prvej polovici 80. rokov v americkej hardcore punkovej scéne a ihneď po páde železnej opony si našiel pevné miesto i v slovenskej hardcore/punk subkultúre, ktorá bola vždy antifašisticky zameraná. Experiment s NS SxE však dopadol katastrofálnejšie, ako sme my sami predpokladali. NS SxE nenašiel mimo iniciátorov žiadnu podporu a u značnej časti neonacistov dokonca táto myšlienka narazila na tvrdý odpor z čoho sám Škadra neskrýva sklamanie.
Napriek tomu, že tento kandidát na poslanca NR SR nemá ani maturitu, je to sčítaný človek. Jeho naoblúbeňejšou knihou je Hitlerov Mein Kampf, ktorý na dnes už nefukčnom internerovom fóre Whiteforum, nazval svojou bibliou. Vlastimil Škadra na tomto internetovom fóre, ktoré bolo určené hlavne slovenským a českým neonacistom, vystupoval pod menom "soldier_of_freedom".
WHITEFORUM: 1. november 2007 17:22:50, soldier_of_freedom :Ano, rozumiem tomu čo chceš povedať, ale ja som mal na mysli to, že my máme tiež svoju tzv. bibliu ako oni majú Talmud, tak my MK. Netvrdím, že všetko čo je v MK je sväté, ale môžem povedať, že mi otvorila oči a je len na každom ako pochopí myšlienku NS. Ja ju chápem ako myšlienku bielych uvedomelých národov chrániacich svoje pokolenie pred cudzími vplyvmi, ktorí v jednote budú bojovať proti tomuto zlu.
Poznámka: MK = Mein Kampf
Škadra kandiduje za stranu, ktorá bojuje proti parazitom bez práce, sám sa však v živote veľmi nenarobil. Na kandidátke uvádza, že je živnostník. Ako mnoho iných podnikajúcich neonacistov, i on predával textil, bez ktorého pravý neonacista jednoducho nemôže existovať. V Trenčíne prevádzkoval obchod s názvom Devilish Shop, kde sa dalo takéto neonacistické oblečenie kúpiť.
Vlastimil Škadra - organizátor pochodu za slobodu slova v Trenčíne 11.7. 2008.
Vlastimil Škadra na výlete s kamarátmi. V pruhovanom tričku Jiří Bunda, jeden z vodcov Autonómnych nacionalistov v Čechách.
ZÁVER
Celá agenda ĽSNS sa točí okolo poukazovania na rómsku problematiku, ktorá by sa mala vyriešiť tým, že sa Marian Kotleba dostane k moci.
Je ale úplne naivné myslieť si, že existujúce problémy vyrieši skupina fašistov a neonacistov, ktorá už tretím mesiacom nie je schopná vymyslieť pre svoju stranu ani len logo a nedokáže skoordinovať tvorbu a distribúciu propagačných materiálov a čo je však najhoršie, má snahu znovu nastoliť fašistický režim na Slovensku.
Za ĽSNS kandiduje veľmi pestrá škála neonacistov a naci(onali)stov. Medzi niekoľkými trestne stíhanými osobami nájdeme napríklad narkomana, až príliš "pro-národne" zmýšľajúcu rodinku, obchodníkov s neonacistickými materiálmi, klamára mestského policajta, mnohých organizátorov neonacistických zhromaždení, či rečníkov aktívnych aj za hranicami Slovenska. Krásna ukážka toho, ako si samotná strana predstavuje elitu národa.
Ľudová strana Naše Slovensko je marginálnou stranou v spektre politických strán a má prakticky nulovú šancu získať vo voľbách päť percent, ktoré by ju posunuli do parlamentu. Napriek tomu si myslíme, že stojí za našu pozornosť. Svojou štvavou politikou sa totiž usiluje rozoštvať ľudí proti sebe, najmä v oblastiach so sociálne najslabšími Rómami. Neonacisti systematicky vyhľadávajú sociálne konflikty a krikľavé kriminálne prípady, ktorým potom dodávajú rasistický podtext. Aj preto je potrebné na ich aktivity upozorňovať a bojovať proti nim.