Michal Laššák nie je politicky angažovaný občan, ktorý sa náhodou objavil na neonacistickom koncerte. Je to neonacista, ktorý si v celej svojej zaslepenosti a naivite myslel, že by mohol uspieť vo voľbách na starostu bratislavskej Petržalky.
Na nedávnom koncerte v Ochodzu pri Brne sa zúčastnil takisto druhý najdôležitejší muž z Pospolitosti, Michal Laššák. Samozrejme, ako sa na akciu podobného zamerania patrí, nezabudol sa obliecť do neonacistickej značky Thor Steinar. Zúčastnil sa tak na akcii, kde hlavnou hviezdou mala byť švédska speváčka Saga, ktorá, ako ste mohli vidieť na videách, si vždy rada dvihne pravú ruku. Na tejto akcii sa objavili aj iné osoby dobre známe na medzinárodnej neonacistickej scéne ako napr. Dragan "Bajba" Petrovič, šéf srbskej Blood and Honour. Vidieť ho vľavo v kockovanej košeli.
O tom, že Laššák na podobnej akcii nebol prvý krát svedčí aj festival “Fest der Völker“ (Festival Národov), ktorý sa uskutočnil v roku 2006 v nemeckej Jene. Michal Laššák tu predniesol svoj rečnícky prejav ako zástupca Slovenskej pospolitosti. Po jeho boku opäť rečnili aj ďalší významní neonacisti ako Mário Machado, ktorý je vedúcou osobnosťou portugalskej “Národnej Fronty” a takisto člen “Hammerskins”.
Z Českej republiky mal mať prejav Milan Hroch, zástupca Národného odporu, hnutia ktoré sa svojimi aktivitami takisto radí medzi radikálne pravicové hnutia. Na tomto festivale opäť nemohla chýbať ani „pravá hudba“ o čo sa postarala slovenská kapela Before The War, ktorá patrí takisto medzi neonacistickú elitu.
Michal Laššák sa v kruhu neonacistov naozaj cíti dobre, svedčia o tom aj ďalšie fotky na ktorých je odfotený spolu so svojimi kamarátmi, ktorí vôbec nevyzerajú ako slušní chlapci. Či už je to násilník Juraj Vaňo, ktorý patrí medzi vedúce osobnosti Nitrianskeho nazi okolia a bol usporiadateľom marcového pochodu proti drogám v Nitre, alebo kolega z Pospolitosti, ktorý má na krku prívesok „Schwarze Sonne“. Symbol, ktorý je veľmi často používaný v neonacistických kruhoch. Tento symbol bol v minulosti používaný nacistickou organizáciou Thule a neskôr Ahnenerbe, je ho možné vidieť ako mozaiku na hrade vo Wewelsburgu neďaleko Paderbornu v západnom Westfálsku, v sále, ktorý Himmlerovi slúžil ako zasadacia miestnosť pre najvernejší okruh Obergruppenfűhrerov, podľa vzoru kráľa Artuša a jeho rytierov. V dnešnej dobe je tento symbol v Nemecku zakázaný.
Michal Laššák nesmel chýbať ani na pochode proti obmedzovaniu slobody zhromažďovania, slova a vedeckého bádania, ktorý sa uskutočnil 11. Júla 2008 v Trenčíne, ktorý nebol ničím iným ako opätovnou prezentáciou extrémnej pravice na verejnosti.
Tu sa predviedol po boku Daniela Skácela, neonacistu z Bratislavy, ktorý mal na sebe tričko známej fašistickej kapely Ancestors.
Michal Laššák nie je politicky angažovaný občan, ktorý sa náhodou objavil na neonacistickom koncerte. Je to neonacista, ktorý si v celej svojej zaslepenosti a naivite myslel, že by mohol uspieť vo voľbách na starostu bratislavskej Petržalky. Predtým mal snahu dostať sa aj do parlamentu. Pospolitosť, ako politická strana sa parlamentných volieb v roku 2006 nemohla zúčastniť, pretože prokuratúra túto stranu zakázala. Laššák sa teda skúšal dostať do parlamentu ako člen SĽS (Slovenskej ľudovej strany). Tento pokus stroskotal, rovnako ako neskôr pokus o post starostu.
Michal Laššák je pouličný násilník, ktorého vlastní ľudia pre jeho fanatizmus prezývajú Adolf. V roku 2000 bol dokonca obvinený z násilného trestného činu, keď v Bratislave v električke fyzicky napadol občana tmavšej pleti. Laššák má priateľské vzťahy aj s ďalšími obvinenými bratislavskými neonacistami, prevádzkarmi obchodu House of fun v bratislavskej Royko pasáži. Podnikateľov s neonacistickým oblečením Andreja Vítka a Petra Zelenaya, obvinených z propagácie nacizmu dokonca sprevádzal na súd.
Slovenská pospolitosť a jej predstavitelia sa neustále snažia verejne dištancovať od fašizmu a pravicového extrémizmu. Obviňujú média, že dodnes neposkytli uspokojivé argumenty, ktoré by dokazovali ich akékoľvek prepojenie s neonacistami a ultrapravicovými štruktúrami. Realita je však úplne iná. I napriek tomu , že vystupujú na verejnosti opatrnejšie, čím sa čoraz viac snažia o asimilovanie do spoločnosti, sú to stále tí istí aktívni neonacisti, ktorí nechýbajú na žiadnom fašistickom koncerte či pochode alebo demonštrácii, oblečení vo “svojich” značkách. Popri tom stihnú niekoho z času na čas fyzicky napadnúť, alebo kandidovať do parlamentu, či na post starostu mestskej časti.
Antifašistická Akcia Bratislava (AAB)