Monsignore Schredl: Trójsky Koňýk xenofóbie v punku

„…mladí ľudia chcú poväčšine meniť svet, takže keby Zóna A spievala texty v súlade s ich myslením, nejaké pro-multikulti, tak by sme možno boli aj v tých rádiách a televíziách. Tým by som ale poprel seba a hlavne poprel nejaký zmysel pre dobro, pre čestnosť a spravodlivosť. Myslím si totiž, že tieto ľavicové a liberálne veci sú skoro všetky zlé. Podpora homosexuálov, podpora potratov, multikultúrna spoločnosť, prisťahovalectvo, to sú všetko veľmi zlé veci. Mám deti a chcel by som, aby žili v dobrom svete, akým Slovensko napriek všetkému ešte stále celkom je.“

Na prvý pohľad môže predošlý text pokojne vyzerať ako vyjadrenie člena ultrapravicovej kapely. Minimálne čo sa týka postojov speváka, pravda možno nie je až tak ďaleko. Autorom výroku je líder punk-rockovej stálice Zóna A, Peter Schredl alias Koňýk. Človek, ktorý je považovaný za slovenskú punkovú ikonu – hoci v posledných rokoch stále viac opradenú závojom kontroverzie. V našom článku sa zameriame na jej pôvod: Schredlove xenofóbne názory, tolerovanie neonacistov na koncertoch Zóny A a na Koňýkove osobné vzťahy s niektorými z nich.

„Staré časy“

Väčšina reakcií na Koňýkove správanie a vyjadrenia v posledných rokoch sa pohybuje v dvoch polohách. Prvou je jednoduché „Bol to vždy idiot a takým aj ostal.“, kým druhou je naopak údiv nad tým, ako môže mať pankáč prejav takmer totožný s fašistami, proti ktorým sa táto scéna od nepamäti vymedzuje. Kým prvé vysvetlenie necháme posúdiť jeho známych, pre druhú možnosť je dôležité pochopiť dobový kontext, formujúci postoje členov Zóny A, ako aj veľkej časti punkovej a undergroundovej scény jeho generácie.

Kým na Západe prevládali v tejto subkultúre sociálne-kritické postoje a texty, v krajinách východného bloku to bolo inak. V bývalom Československu nebol problém zohnať si prácu alebo bývanie, na rozdiel od Veľkej Británie alebo Spojených štátov. O to viac tu však rezonovala nemožnosť cestovať, cenzúra i všadeprítomná kontrola. Nehovoriac o buzerácii každého, kto vyčnieval z radu netradičným účesom alebo štýlom obliekania, a nepočúval Elán či Michala Davida.

Uvedené rozdiely si však vybrali svoju daň – z dnešného pohľadu vznikali nepochopiteľné spojenectvá proti stalinskému aparátu. Ako sám Schredl, s rasistickou koncovkou, na webe kapely vysvetľuje: „V Bratislave v tej dobe celá rocková mládež držala spolu, punkáči, skinheadi, metalisti, depešáci, fanúšikovia ska… naším spoločným nepriatelom boli policajti a cigoši…“ Len dodajme, že „skinheadi“ v tej dobe boli výhradne náckovia. V tomto prostredí vznikli kamarátstva akým je napríklad vzťah Koňýka a Rastislava Rogela, speváka Krátkeho Procesu, neskôr otvorene neonacistického Juden Mordu. Preto neprekvapí, že práve v 80. rokoch minulého storočia vznikla rasistická skladba Zóny A – Cigánsky problém.

Kým na prelome 80. a 90. rokov ešte bolo možné vybrať sa na spoločné vystúpenie kapiel ako je Krátky Proces a Davová psychóza, neskôr sa situácia radikálne zmenila. Odpadol boj proti totalite strany a pod vplyvom rozdelenia federácie sa naplno rozvinuli nacionalistické a fašistické tendencie bývalých spojencov z Funusu či Mamuta. Divoké deväťdesiate roky, poznačené rasovými útokmi, prinútili väčšinu vybrať si, na koho strane stojí. Teda okrem Zóny A. Tá ostala naďalej benevolentná v tom pre koho a s kým hrá.

Frontman kapely Koňýk odvtedy postupne pritvrdzuje v protirómskej rétorike, ku ktorým sa nabaľuje antiislamizmus, homofóbia, podpora bigotného konzervativizmu alebo rovno fašistov, akým je Marian Kotleba.

Po zverejnení rozhovoru pre aktualne.sk, úryvkom ktorého začína náš článok, sa o spevákovi Zóny A rozpútala diskusia nielen v punkových kruhoch. V spomenutom interview, Schredl okrem prezentovania svojich xenofóbnych názorov, kritizuje napríklad aj ruské punkerky Pussy Riot – akoby zabudol na svoje problémy so štátnym aparátom za minulého režimu. Uvidíme však aj neskôr, že pokrytectvo a hrošia koža patria do základnej výbavy tejto „punkovej ikony“.

Sheena Is A Church Rocker

Korene Koňýkovho pohybu smerom k ultrapravici možno nájsť, okrem zakoreného antikomunizmu z dôb minulých, aj v katolíckom spolku Istropolitan, ktorý roky navštevuje. V spoločnosti vína a konzervatívnych politikov, ako je Ján Čarnogurský alebo František Mikloško, prišiel Monsignore Schredl k presvedčeniu o potrebe „riešiť neprispôsobivých Cigánov…“. Táto téma je však zjavne iba Koňýkovou prioritou. Spomínaní politici totiž radšej podiškurujú v katolíckej besede s punkovým spevákom, ako by počas svojho pôsobenia v parlamente, sociálne problémy skutočne riešili.

Napriek tejto drobnej nezrovnalosti sa Schredl rozhodol, že svoj status provinčnej punkovej celebrity náležite zužitkuje v službách konzervativizmu. V roku 2009 verejne podporil Františka Mikloška – svoj idol z katolíckeho krúžku – v kandidatúre za prezidenta Slovenskej republiky. Na margo toho Koňýk vyhlásil: „Som presvedčený, že kresťanské a konzervatívne hodnoty, ktorých je zástancom, sú múrom na obranu proti zhubnej globalizácii a multikulturalizmu a rovnako aj proti nadnárodným korporáciám v ich snahe o ovládnutie sveta.“

Samostatnou kapitolou je aktivita Monsignore Schredla počas predvolebnej kampane v rámci minuloročných (2012) parlamentných volieb. V propagačnom videu objasňoval svoje dôvody volenia kandidátov ultrakonzervatívnych KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska) na kandidátke bizarnej strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)[1][2][3]. Medzi inými tu vyjadril podporu aj Vladimírovi Palkovi – vyzdvihuje jeho „pevné zásady“ a aktivity v období, keď pôsobil ako minister vnútra. Pre pripomenutie: Palko sa napríklad zaslúžil o policajné razie na punkových akciách v roku 2005 (Krčma Stoka, Subclub), po dodnes nevyriešenej vražde Daniela Tupého. Kukláči vtedy viackrát vtrhli na koncerty antifašistických kapiel, z ktorých odviedli punkerov a punkerky pod zámienkou „hľadania podozrivých v prípade Tupý“. Keď sa následne – prekvapivo – nepodarilo nájsť vraha medzi antifašistami, polícia, pod vedením Vladimíra Palka, zmenila mediálnu komunikáciu a ako dôvod zásahov uviedla „hľadanie drog a zbraní“. Keď teda pankáč Koňýk v promovideu hovorí, ako „Palko vo funkcii ministra vnútra urobil obrovský kus roboty.“, nedá sa nesúhlasiť. Otázkou len zostáva – proti komu?

Koňýk podporuje Vladimíra Palka.

Naposledy sa Schredlova funkcia profesionálneho podporovateľa aktivovala v posledných mesiacoch. Najprv spravil reklamu ďalšiemu konzervatívnemu parťákovi z Istropolitanu – Jánovi Čarnogurskému, prezidentskému kandidátovi vo voľbách roku 2014. Ten nedávno s dávkou cynizmu ocenil rozvoj slovenskej kultúry, školstva a literatúry za Tisovho režimu. Následne Koňýk pritvrdil a na guestbooku svojej kapely vyjadril neskrývane podporu fašistickej strane ĽSNS Mariana Kotlebu (Ľudová strana – Naše Slovensko), hoci s obavami o schopnosť dostať sa do parlamentu. A napokon, v druhom kole župných volieb, kedy sa v banskobystrickom kraji rozhodovalo o víťazstve medzi Kotlebom a Vladimírom Maňkom, kandidátom vládnuceho SMERU-SD, Schredl rozhodne vyzýval na svojom Facebookovom profile k voľbe protikandidátov strany SMER.

Koňýk a zvyšok Zóny A žiaria pri stretnutí so svojim idolom - Jánom Čarnogurským na tohtoročnom (2013) Račianskom vinobraní.

 „Biely človek ťažko robí a cigánka deti rodí“

Najčastejším prejavom Koňýkovej nenávistnej rétoriky je anticiganizmus. Základ textu už spomínanej rasistickej skladby „Cigánsky problém“, zložil práve Peter Schredl v roku 1984. K svojmu výtvoru však, spolu s kapelou, zaujíma vyslovene schizofrenický postoj. Zóna A pieseň na koncertoch nehráva – údajne pre nepochopenie publikom. V roku 2002 však zverejnili jej nahrávku (vo forme skrytého bonusu) na CD-vydaní albumu Potopa, hoci na pôvodnom LP, z roku 1990, sa nikdy nenachádzala.

Smiešne vyznieva aj obhajoba, podľa ktorej: „je to pesnička proti všetkým našim vládam, ktoré umožnili cigáňom žiť si slušne aj bez práce“. Pripomeňme len, že v roku jej vzniku, teda 1984, sa na území bývalého Československa uplatňovala politika tzv. plnej zamestnanosti, kde každý musel mať a mal zabezpečenú prácu bez rozdielu etnika, inak sa dopúšťal trestného činu príživníctva. Výhovorky bieleho, ťažko pracujúceho speváka na voľnej nohe, ako: „Absolútne nikto proti nej neprotestoval“ a „Treba priznať, že sa nám to v tej dobe páčilo. Všetkým.“ ani nebudeme komentovať.

Skladbu „Cigánsky problém“ neskôr prebrala, nahrala a hráva skupina Juden Mord, neskrývajúca svoje sympatie k nacizmu. Text piesne v nej spieva Koňýkov starý kamarát – Rasťo Rogel. Monsignore Schredl, muž čistého svedomia, to kedysi komentoval slovami: „nahrali (ju) samozrejme bez nášho súhlasu.“

Skladba Cingánsky problém je v poradí druhou na albume kapely Juden Mord.

Bojovník proti „cigáňom“

Vieme, že odvolávať sa na takmer tridsať rokov starú odrhovačku veľa neznamená. No je to kúsok do mozaiky Koňýkovej cesty od pivného rasistu s mikrofónom, k stykom s poprednými neonacistami súčasnosti. Považovať preto „Cigánsky problém“ len za pubertálny exces, by bolo krokom vedľa.

Schredl totiž proti Rómom brojil nielen v minulosti, ale i dnes. Robí tak otvorene na koncertoch Zóny A, v guestbooku na stránke kapely, aj na svojom facebookovskom profile. Napríklad na koncerte v Randal Clube, 14. apríla minulého roku, predniesol pred plnou sálou prejav na podporu Oskara Dobrovodského. Hovoril v ňom o „potrebe bojovať proti cigáňom“ a vyslovil želanie, aby „Oskar Dobrovodský vyhral tento boj, aby sme my všetci vyhrali.“

Na šírenie svojich receptov, týkajúcich sa riešenia „rómskej problematiky“, Koňýk využíva predovšetkým webfórum svojej kapely. Ku klasickým klišé, neriešiacim podstatu problému – ako je obmedzenie sociálnych dávok – ktorého je neúnavným propagátorom, Schredl pridáva dokonca volanie po rezerváciách „(po vzore indiánskych z Ameriky), kam by sa presunuli všetci z osád a aj tí neprispôsobiví zo sídlisk typu Luník IX.“

Samotné fórum môže pokojne slúžiť ako zdroj pre sociologický výskum. Sebestredný spevák je tu bombardovaný otázkami svojich podlízavých fanúšikov, buď z radov náckov, alebo ničnetušiacich tínedžerov, oslovujúcich svoj idol. Na komentár v tomto duchu, oznamujúci, že do roku 2050 by malo byť údajne na Slovensku dvojnásobne viac Rómov, Koňýk odpovedal: „Keby ma politici počúvali v roku 1989, tak ich mohlo byť teraz o polovicu menej…“

Ako inak, než pokrytecky, potom hodnotiť vyhlásenie samotného Schredla z roku 2003, podľa ktorého: „Rasizmus samozrejme rozhodne odmietame.“ ?

Milovník („tradičnej“ rodiny)

Že prisťahovalectvo, potraty, alebo podpora homosexuálov sú podľa Koňýka veľmi zlé veci, vieme už z úvodu. To však lídrovi Zóny A neprekáža vo chvíli, keď má nastúpiť na pódium s kapelou The Buzzcocks, ktorej spevák Pete Shelley sa netají svojou homosexualitou.

Vysvetlenie je prosté. Koňýkovi vraj homosexuáli nevadia, no problém má „len s komunistickými buzerantmi, ktorí sa hlasnou a neustálou propagáciou homosexuality snažia podrývať a ničiť náš tradičný model rodiny a spoločnosti.“

Treba samozrejme podotknúť, že život kazateľa Schredla je etalónom tohto „modelu“. Po rozvode jeho prvú dcéru vychovávala matka, kým matka jeho nedávno narodeného nemanželského syna ho pred časom aj s dieťaťom opustila. Problém bol samozrejme v netolerancii týchto žien. Nedokázali sa zmieriť s tým, že ich Monsignore – celkom tradične a po katolícky – podvádza s násťročnými fanúšičkami, alebo partnerkami jeho kamarátov.

Etwas besseres als Wagner!

Doba sa za posledné desaťročia zmenila. Kým nacistickí pohlavári uctievali antisemitského skladateľa, súčasní neonacisti si u nás vystačia aj rasistickým spevákom punkovej kapely. More piva, možnosť navliecť sa do punkových tričiek, skandovať futbalové chorály a sem-tam hajlovať pri Koňýkovych verbálnych útokoch na Rómov, náckov napĺňa možno aj viac, ako ich predchodcov v opere.

Keď niekde na Slovensku alebo v Česku hrá Zóna A, je to v spomínaných kruhoch hotová spoločenská udalosť. Zúčastniť sa, v ideálnom prípade si spraviť fotku so svojím xenofóbnym idolom, je už takmer nepísanou povinnosťou. Hlavne, ak ich kapela na koncertoch dlhodobo toleruje a keď treba, vďačne zapózuje.

Schredl v spoločnosti petržalských neonacistov. Zľava: Radoslav Frič, Juraj Cisár (tričko Eighty Eight), Koňýk, Peter Bariča (v tričku známej neonacistickej kapely H8Machine), Ivan Panák.

Výnimočný koncert Zóny A sa odohral 12. septembra 2009 v Novom Meste nad Váhom, v miestnom podniku El Paso. Organizátorom koncertu bol priamo človek z neonacistického hnutia – Miroslav Klimo. Toho času bol členom (dnes už neexistujúcej) organizácie Autonómni Nacionalisti Považie, ktorá sa snažila priniesť do národno-socialistickej (NS) scény nové módne, hudobné a lifestyle trendy. Klimo je dodnes aktívny neonacista, ktorý navštevuje väčšinu koncertov neonacistických kapiel na Slovensku a pravidelne sa zúčastňoval demonštrácií. Na internete je známy pod prezývkou Kampo, na webe Autonómnych Nacionalistov publikoval články pod menom Mausser.

Koňýk a Miroslav Klimo v roli punkového organizátora.

Koncertu v Novom Meste sa zúčastnilo mnoho neonacistov z Považia. Boli medzi nimi napríklad Tomáš Rubaninský alias Rudolf, Eduard Krajčovič alebo Ivan Pšenek. Rubaninský bol v minulosti členom KMG (Klokan Miloš Gang) – skupiny neonacistov z Nového Mesta nad Váhom, ktorí chodili na chuligánske bitky ako súčasť USP (Ultras Slovan Pressburg – neonacistická chuligánska skupina).

Koncertné publikum Zóny A v Novom Meste nad Váhom. Zľava: v maskáčových šortkách Miroslav Klimo, v modrej pásikavej polokošeli s okuliarmi - Ivan Pšenek, v červenej šiltovke a svetlých nohaviciach Tomáš Bendík a napokon Tomáš Rubaninský v teplákových kraťasoch. Všetko neonacisti z Považia.

Nepochybne zaujímavá je aj fotografia Koňýka s Michalom Baginom a Jozefom Bajaníkom. Michal Bagin bol jednou z vedúcich osobností Autonómnych nacionalistov Považie a v minulosti dokonca kandidoval do parlamentu za Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS). Stranu, ktorú Schredl dnes odporúča na internete.

V objatí náckov z Považia. Vľavo Jozef Bajaník, vpravo Michal Bagin.

26. Septembra 2009 hrala Zóna A v bratislavskom Randal Clube. Na tento koncert sa dostavili aj trnavskí a pezinskí neonacisti a neonacistky. Medzi nimi aj Martin Slimák, dlhoročný nazi-skinhead z Pezinka, alebo Miroslav Jakubec z Brestovian. Jakubec je významná postava trnavskej NS scény – prevádzkuje miestnu pobočku Streetwear Shopu, obchodu, ktorý predáva značky blízke neonacistom a náckov aj zamestnáva. Sieť týchto obchodov patrí Andrejovi Vítkovi, o ktorom ešte bude reč.

Vľavo, v károvanej košeli, Peter Husár z Trnavy, v červenom tričku vzadu Martin Slimák a úplne vpravo Miroslav Jakubec v tričku Ramones.

25. septembra 2010 hrala Zóna A koncert v Plzni, kde robila predskokana anglickej punkovej legende Cock Sparrer. Koncertu sa zúčastnilo množstvo neonacistov zo Slovenska, ako aj Českej Republiky. Z Bratislavy tam cestovali známe tváre, ako je Rastislav Rogel, Peter Stacho, Martin Pätoprstý s partnerkou atď. Koňýk v rámci vyplnenia programu navštívil aj miestny pivovar. Nebol sám.

Koňýk s rugbistom Jakubom Križanom v bunde neonacistickej značky Eighty Eight

Príjemní a milí ľudia

Vďaka starému kamarátstvu s Rogelom a ultrakonzervatívnym názorom sa Koňýkove styky rozšírili aj do sfér neonacistickej scény. Tam zapustili korene a začal sa kolotoč vzájomného ovplyvňovania. Koňýkove postoje, blízke obmedzeným fašistickým ideálom, priťahovali náckov a tí zas radikalizovali jeho myslenie. Z oboch strán išlo o výhodný obchod – Koňýkove ego narástlo do nebies pod vplyvom prílevu nových pätolízačov a náckovia získali hlásnu trúbu xenofóbnych názorov priamo v punkovej subkultúre. Takého trójskeho Koňýka.

Rastislav Rogel je spevákom skupín Krátky Proces a Juden Mord, propagátor nazi-handier Eighty Eight a účastník medializovaného útoku na alternatívny podnik Obluda, navštevovaný aj fanúšikmi punkovej subkultúry. Zároveň je Koňýkovým častým spoločníkom v Randal Clube a neraz aj na pódiu počas koncertov Zóny A. Sympatie sú vzajomné: na oplátku naša „ikona“ s Rogelom udržiava kamarátsky vzťah a navštevuje ho v reštaurácii Saratov v bratislavskej Dúbravke, kde je prevádzkarom. Svojho kamaráta spievajúceho: „Koľkých sme vás upálili, milión či šesť … Žid vládne svetu, skončíš v peci tiež“ považuje Monsignore Schredl za „príjemného a milého človeka,“ pričom si myslí, „že ho tak vnímajú všetci, čo ho poznajú a prídu s ním do styku.“

Príjemný a milý človek

Na koncertoch Zóny sa objavoval aj Andrej Vítko, spoluzakladateľ futbalovej nazi-chuligánskej skupiny USP, organizátor niekoľkých neonacistických koncertov a hlavne majiteľ siete obchodov Streetwear Shop. V jeho obchode v roku 2005 našla polícia tričká, hudbu a tlačené materiály s neonacistickým obsahom. Značku Eighty Eight, ktorej okrem distribútora robil po Rogelovom boku aj modela, trápne obhajoval ako „značku pre fanúšikov hip-hopu.“ Vítkovo meno navyše figurovalo práve na koncertnom guestliste Zóny A v bývalom bratislavskom klube Babylon.

Neonacisti na koncerte Zóny A v bratislavskom Randal Clube. Zľava: Andrej Vítko, Marián "Maroško" Vaňo, Michal Galgoci alias Fantozzi, Marek Koričanský

Pri obvineniach z kamarátstva s neonacistami sa Koňýk väčšinou odvoláva na fakt, že sa s nimi pozná ešte z 80. rokov, z dôb kedy sa všetci „alternatívni“ mladí ľudia v Bratislave poznali. Stýka sa však aj s neonacistami, ktorí vtedy buď ani nežili, alebo možno tak ťahali káčera.

Spevák Zóny A má dobré vzťahy napríklad s Mariánom „Maroškom“ Vaňom. Ten bol autorom „apolitického“ skinheadského zinu Made in Pressburg, kde poskytoval priestor White Power a R.A.C. kapelám. Súčasne je Vaňo od roku 2003 spevákom skupiny Randall Gruppe, ktorá vznikla o dva roky skôr z veteránov českej neonacistickej scény, pôsobiacich v kapelách Beowulf, Zášť 88 a Excalibur. Kapela sa v textoch naváža do antifašistov, Rómov, homosexuálov a podobne. V roku 2005 vystupovalo Randall Gruppe v Miláne pre miestnu pobočku neonacistickej organizácie Hammerskins.

Marián Vaňo (v žltom tričku) ako spevák skupiny Randall Gruppe v Miláne, hrá pre Hammerskins Italia

Martin Pätoprstý, prezývaný aj Brickfield, je jedným zo súčasných ťahúňov USP a Koňýkovym dobrým priateľom. A to až do takej miery, že neváhal prijať pozvanie na Pätoprstého svadbu, ktorá sa konala 20. apríla 2013. Monsignore Schredl tak pobudol v spoločnosti kovaných neonacistov, v niektorých obdobiach aj lídrov USP, ako je Ľuboš „Barla“ Meszároš (vyšetrovaný v súvislosti s vraždou Daniela Tupého) či Tomáš Straka (dnes PR riaditeľ Slovanu Bratislava). Okrem nich sa na svadbe pohybovalo množstvo iných notorických neonacistov, medzi inými Peter Stacho, alebo posila z českej neonacistickej organizácie Národní odpor Praha – Lukáš Rod. Mimochodom, pozorný čitateľ iste postrehol, že dátum svadby sa kryje s výročím narodenia Adolfa Hitlera, čo bude iste len náhoda.

Martin "Brickfield" Pätoprstý

O tom, že Koňýk sa v spoločnosti ľudí okolo tvrdého jadra USP neocitol náhodou, svedčia aj jeho niekdajšie návštevy tréningov boxu a MMA. Tie organizovali práve spomínaní slovanistickí nazi-chuligáni, ako prípravu na bitky so svojimi protivníkmi. Spoločnosť mu robili hlavne spomínaný Martin Pätoprstý a Andrej Rabara. Bývalo zvykom, že po tréningu si táto podivná zostava zašla na pivo – kam inam, než do podniku Saratov – za spoločným známym Rasťom Rogelom.

Schredl a Andrej Rabara

Nemenej zaujímavé je aj Schredlovo priateľstvo s Martinom „Nordom“ Simanom. Tento exhibicionistický nácek, pôvodom z Rožňavy, s vplyvnými rodičmi a ašpiráciou na kariéru v justícii, dnes patrí do partie popredných bratislavských NS. Na spoločnej fotografii Simana s Koňýkom pózuje aj Martin Balaďa – človek, ktorý bol pred niekoľkými rokmi súčasťou skupiny, spolu s Meszárošom, cielene napadajúcej alternatívnu mládež v Bratislave. V kuklách, s nožmi a palicami útočili práve na punkerov, punkerky, alebo antirasistických skinheadov.

Koňýk v objatí popredných NS: vľavo Martin Balaďa, vpravo Martin Siman.

Vieme, že po zverejnení týchto riadkov sa Monsignore Schredl bude opäť vykrúcať a popierať kamarátstvo so spomínanými persónami. Radi mu preto pripomenieme slová, ktorými sa vyhováral už v roku 2004: „Podľa mňa je ale tvojím kamarátom ten, s ktorým sa pravidelne stretávaš, voláte si, si s ním v nejakom kontakte.“ Líder Zóny A svoju definíciu vzťahu s náckami do bodky naplnil.

Amen

Koňýk nie je žiadna „punková ikona“, ani morálna autorita, do úlohy ktorej sa posledné roky pasuje. Je to obmedzený rasista a homofób, ukrývajúci sa – ako to už býva zvykom – za katolícku vieru a konzervativizmus, ktoré okato propaguje. Neváha mudrovať o tvrdej práci a tradičnej rodine, hoci jeho vlastný život je na hony vzdialený ním prezentovaným „ideálom“.

Navyše sa v textoch a vyjadreniach vysmieva každému, kto nesadne jeho politickému presvedčeniu, no sám nemá ani toľko odvahy, aby verejne priznal vzťahy s neonacistami, ktorí pred rokmi lovili práve návštevníkov jeho koncertov. Namiesto toho sa od Schredla dočkáme len nekonečného zahmlievania a alibistických vyhlásení. Jeho pôsobenie však nemôžeme prehliadať – ovplyvňuje fanúšikov Zóny A a legitimizuje v hudobných kruhoch rasizmus, homofóbiu a styky s náckami. K tomu sa v poslednej dobe pridáva bezprecedentná podpora fašistovi, akým je Marian Kotleba.

Punková subkultúra stála vždy v opozícii voči všetkému, čo spevák Zóny A predstavuje. Postarajme sa teda, aby jediné miesto, kde bude Schredla počuť, bola maximálne katolícka hitpárada.

Antifašistická Akcia

Tento článok nám prišiel prostredníctvom e-mailu so žiadosťou o uverejnenie. Zverejňujeme ho v plnom rozsahu, bez redakčných úprav, vrátane príloh. Blackblog.sk nenesie žiadnu zodpovednosť za údaje a informácie, ktoré sú v ňom uvedené.

Převzato z blackblog.sk