Kauza Tupý a beztrestnosť neonacistov na Slovensku

So začiatkom tohtoročnej jari prišiel zásadný zvrat v prípade už osemnásť rokov neobjasnenej vraždy študenta Daniela Tupého. Tragický útok z roku 2005 sa odohral na bratislavskom nábreží neďaleko podniku Propeler, kde sa vtedy schádzala alternatívna mládež.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) dňa 21. marca 2023 v tejto súvislosti zadržala skupinu ôsmich podozrivých. Po zverejnení ich mien bolo zjavné, že vyšetrovanie sa obrátilo od mafie späť k neonacistom (hoci vždy išlo o prekrývajúce sa množiny). Ako je známe, polícia celú túto skupinu po 48 hodinách z väzby prepustila na slobodu. Medzitým však zadržala a následne z vraždy obvinila pre verejnosť novú postavu, Adama Puškára, bratislavského právnika. Ten prítomnosť na mieste činu priznal, no obvinenie z vraždy odmieta. Podľa výpovede spolupracujúceho svedka Vladimíra Malíčka, ktorý bol medzi útočníkmi, to mal byť práve on, kto Tupého dobodal. Trestné činy ostatných útočníkov už sú premlčané.

Puškárova vina za Danielovu smrť je v súčasnosti vecou dokazovania, no tento zvrat je prelomový už v tom, že po všetkých tých rokoch je konečne známe, kto tvoril skupinu útočníkov. To, že predsalen išlo o neonacistickú a nie mafiánsku vraždu, sa môže na prvý pohľad javiť ako nevýznamný rozdiel. Spoločnosť sa však nemôže z tejto tragédie poučiť, pokiaľ nepochopí, že nebola dôsledkom viacmenej náhodného výronu mafiánskej brutality, ale adresným aktom ideologického teroru. Týmto aktom vykulminovalo viac ako desaťročie pouličného násilia namiereného voči menšinám a ideovým oponentom, či už domnelým alebo skutočným. Preto neonacisti po vražde programovo šírili fámu, že Tupý bol díler a zabili ho znepriatelení gangstri. Jej účelom evidentne bolo rozptýlenie morálneho hnevu verejnosti. Ten by totiž mohol vyústiť v drsnejšiu represiu zo strany polície, ako aj scitlivenie spoločnosti voči prejavom neonacizmu.

Tri roky po vražde počas tlačovej konferencie k výtržnostiam na futbalovom zápase Dunajskej Stredy a Slovana Bratislava vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka hovoril o fašistických skupinách, ktorých sú plné štadióny. Menoval pri tom viacerých údajných členov tvrdého jadra fanúšikov Slovana a tvrdil, že majú spojitosť s vraždou Daniela Tupého. V našom článku z roku 2012 sme týmto verejnosti nič nehovoriacim menám dali tváre a dodatočný opis, pričom sme spresnili, že iba časť z nich sa angažovala v chuligánskej skupine Ultras Slovan Pressburg (USP) – im sa tu budeme osobitne venovať neskôr. Viaceré médiá z tohto článku čerpali aj v súčasnosti, keď kauza Tupý opäť ožila.

Bezprostredne po vražde sme predpokladali, že za ňou stoja neonacisti. Útok vykazoval rovnaké znaky ako množstvo ďalších, ktoré sa v tej dobe v okolí podnikov akým bol Propeler, či Stoka, bežne diali. Až na to, že pri tomto už niekto zomrel. Zároveň tomu nasvedčovala aj skutočnosť, že krátko pred skutkom boli v širšom okolí miesta činu, na Zochovej ulici, videní známi neonacistickí násilníci Matej Bulík, Marián „Tango“ Molnár a Vladimír „Stanley“ Záhradník. Všetci traja dnes figurujú v prípade ako častníci útoku. Bulík už v minulosti pobodal niekoľko ľudí. Hral v neonacistických kapelách No Compromise, White Resistance Engerau, Juden Mord a Krátky proces. Molnár bol súčasťou Rebel Klan Engerau, v tej dobe jedného z najsilnejších bratislavských neonacistických gangov. Použitím nožov a boxerov sa ich zvyčajný spôsob útočenia zhodoval s tým, po ktorom zomrel Daniel Tupý. Pripomeňme taktiež, že Bulík a Molnár pózovali v reklame na neonacistickú značku oblečenia Eighty Eight priamo na mieste činu.

 

V článku z roku 2012, kde osoby z okruhu súčasných zadržaných odhaľujeme, sme netvrdili, že vieme povedať, kto stojí za vraždou Daniela Tupého. Naším cieľom bolo vniesť aspoň trochu svetla do otázky možného zapojenia neonacistov v hmlistom prípade, ktorý sa zrejme aj účelovo zneužíval. Dnes sa ukazuje, že tieto informácie mohli byť do veľkej miery správne. Väčšina spomínaných osôb sa totiž skutočne zúčastnila útoku, čo majú dokazovať ich vlastné výpovede, ako aj objektívne dôkazy v podobe záznamov o polohe mobilov. Tento článok bol online takmer 11 rokov.

Dlhodobo pozorujeme, že spoločnosť na neonacistov aj po rôznych odhaleniach reaguje pasívne. Naopak, tí istí neonacisti sú akceptovaní v rôznych sférach spoločenského života. Účinkujú vo filmoch a televíznych seriáloch, ako Bulíkov spoluhráč z kapely Juden Mord a jeden z najznámejších slovenských neonacistov vôbec, Rastislav Rogel. Trénujú s mládežou a celebritami bojové športy, ako Molnárov kolega z Rebel Klan Engerau Jozef Murín v Bratislavskej boxerni. Zastávajú vysoké funkcie v prvoligovom futbalovom klube, ako súčasný marketingový riaditeľ ŠK Slovan, bývalý líder USP a taktiež model značky Eighty Eight Tomáš Straka. Alebo vykonávajú právnu prax, ako Adam Puškár.

Na fotke nižšie zase môžete vidieť Vladimíra Malíčka (úplne vľavo), kľúčového svedka, ktorý vypovedá proti Puškárovi. Úplne vpravo sa nachádza Pavol Šipkovský, v súčasnosti lepšie známy ako Pavol Neruda, spolumajiteľ organizácie Oktagon MMA. Dnes známa osobnosť, moderátor populárneho podcastu, kedysi neonacista pohybujúci sa medzi najhoršími násilníkmi. Hneď vedľa Nerudu na skupinovej fotografii nájdete aj Martina Petríka, ktorého meno vám zrejme nič nehovorí. Martin Petrík dňa 27. apríla 2001 cestou z Corgoň pubu s dvoma kamarátmi zavraždil na Májkovej ulici v Bratislave muža bez domova rómskeho pôvodu Ignáca Mezeia. Petrík mal vtedy 17 rokov. Mal na sebe pri tom oblečené tričko Terror Machine, ktoré je spojené s neonacistickou teroristickou organizáciou Combat 18. Na prvé súdne pojednávanie prišlo trojicu podporiť 15 neonacistov. Aj vtedy sa širili dezinformácie s cieľom zľahčiť útok prostredníctvom očierňovania obete. Napriek indíciám o neonacistickom pozadí všetkých útočníkov nebolo v tomto smere vykonané žiadne ďalšie dokazovanie a nebol ani len podaný návrh na vykonanie domových prehliadok na zaistenie dôkazov. Politický, resp. rasovo motivovaný podtext činu bol vyšetrovateľkou odmietnutý. Táto neonacistická vražda však nevzbudila výraznú spoločenskú odozvu. A to aj napriek tomu, že vrah dostal trest odňatia slobody iba štyri roky v 1. nápravnovýchovnej skupine. Petríka a Nerudu môžete vidieť aj na fotke zo zhromaždenia za Branislava Slamku, ktorého vraždu sa neonacisti snažili zneužiť na rozdúchanie rasového násilia. Pri čítaní prejavov držal spolu s vrahom Petríkom transparent súčasný poslanec NR SR za Ľudovú stranu Naše Slovensko, Rastislav Schlosár.

 

 

 

Neonacisti na Slovensku požívali a stále požívajú príliš veľký pocit beztrestnosti. Zdá sa, že s podobným pocitom beztrestnosti konali v posledných rokoch aj členovia novej generácie chuligánov Slovana, keď napádali alternatívne hudobné kluby, LGBTI ľudí, skaterov, ale aj úplne náhodných okoloidúcich. Tieto útoky zatiaľ nedosahujú takú mieru brutality ako u ich predchodcov z 90. a skorých nultých rokov, no frekvencia incidentov už vyvoláva dojem novej vlny ideologického násilia. Akurát sa k tomu už neviaže tradičný skinheadský imidž, čo môže bežného občana spliesť. Nedávno sme v ďalšom článku odkryli reťazec s konkrétnymi postavami, ktoré nesú zodpovednosť za niektoré z tejto novej série útokov. Tiahne sa od vedenia klubu až k nastupujúcej generácii detských ultras fanúšikov. Na príklade bratov Janíčkovcov sme ukázali, ako sa v prostredí Slovanu reprodukuje fašizmus. Mladí ľudia sú tu systematicky manipulovaní starými násilníkmi a zločincami nielen k primitívnym nenávistným postojom, ale aj závažnej trestnej činnosti. Mareka Janíčka sme napríklad identifikovali ako jedného z účastníkov protivládneho protestu z októbra 2020, ktorí lomcovali s bránou úradu vlády a hádzali kamene na policajtov, za čo by mu hrozil nemalý trest, keďže išlo o nepovolené zhromaždenie konajúce sa počas núdzového stavu. Práve na tomto proteste bolo možné vidieť, ako mladých ultras využili na eskaláciu násilia.

 

Podobne ako Janíčkovci vyrástli na Slovane aj bratia Ľubomír a Marek Meszárošovci, ktorí dnes figurujú v okruhu útočníkov zodpovedných za vraždu Daniela Tupého. Starší Ľubomír, prezývaný „Čege“, bývalý líder USP a organizátor chuligánskych bitiek, pri útoku na Tupého bodol iného človeka, ktorý našťastie prežil. Na fotke nižšie ho môžete vidieť sedieť za jedným stolom s niekdajším nazichuligánom z USP a súčasným vicestarostom Ružinova Martinom Patoprstým. Medzi slovanistických chuligánov patril taktiež ďalší zo spolupáchateľov útoku na Tupého Martin Nosko. Dementi zo Slovanu sa naposledy blysli tým, že počas hromadnej cyklojazdy napadli ženu na bicykli a neúspešne sa pokúsili jej vziať dúhovú vlajku. Iba o pár dní neskôr zase na zápase s Trnavou napadli dvoch hasičov, ktorí prišli do ich sektoru hasiť požiar.