U příležitosti parlamentích voleb na Slovensku jsme se rozhodli převzít obsahově vyčerpávající článek z blogu blackblog.sk o Martinu Patoprstému. Ten v těchto volbách kandidoval a byl i na základě tohoto článku z kandidátky stažen. Jeho historie je velmi pikantní.
Pred niekoľkými týždňami vzbudila pozornosť kandidátka Kotlebovej ĽSNS – okrem iných sa tam ocitla neonacistická superstar Rastislav Rogel, alebo známi štváči Marián Magát a Marián Mišún. Iní to však už roky robia pomalšie a nenápadnejšie. Postupne, cez komunálnu politiku, šplhá do parlamentu jeden z popredných slovanistických chuligánov a bratislavských neonacistov, Martin Patoprstý.
Martin Patoprstý (30), prezývaný aj „Brickfield“ pôsobí od roku 2014 ako komunálny poslanec v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Kandidoval za Ostredky ako nezávislý s podporou strany SMER-SD, Slovenskej národnej strany a Strany zelených Strany zelených Slovenska. Vďaka 739 hlasom je dnes členom Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, Komisie školstva, kultúry a športu ako aj Grantovej komisie.
Keďže verejnosti pomerne neznámy Patoprstý je o málo chytrejší ako taký Magát, pochopil, že na svojej ceste do parlamentu sa nepotrebuje diskreditovať spojením s buranským fašistom, ako je Kotleba. Má lepšiu stratégiu: Slovenská národná strana sa v posledných rokoch snaží zbaviť nálepky alkoholických primitívov a je v tom na počudovanie úspešná. Jej preferencie sú na rozdiel od ĽSNS vysoko nad potrebnými piatimi percentami a SMER-SD ako aj KDH k nej vysielajú signály o povolebnej spolupráci. Patoprstý preto stavil na istotu – okolo leta roku 2015 vstúpil do SNS a na jej kandidátke zabojuje zo 103. miesta o kreslo v Národnej rade.
Občiansky aktivista
V kolónke zamestnanie na kandidačnej listine nájdeme práve toto úsmevné slovné spojenie. Patoprstého prezývka Brickfield znamená v preklade Tehelné pole – lokalitu pevne spätú s najznámejším futbalovým klubom hlavného mesta. Nejde o náhodu. Martin Patoprstý donedávna patril medzi vedúce osobnosti zoskupenia Ultras Slovan Pressburg (USP) – futbalových chuligánov, ktorí okrem fandenia vyhľadávajú a napádajú fanúšikov a ultras iných klubov, alebo sa zúčastňujú dohodnutých bitiek s chuligánmi z opačného tábora.
Výsledkom Brickfieldovho občianskeho aktivizmu u našich západných susedov v roku 2005 bola dvojročná podmienka a zákaz vstupu do Českej republiky za ublíženie na zdraví. Aktivizmus na Slovensku mu o päť rokov neskôr vyniesol obvinenia z výtržníctva a ďalšieho ublíženia na zdraví.
Je dôležité spomenúť, že na väčšine výjazdov za bitkami sprevádzal Martina Patoprstého známy chuligán z USP, Peter Stacho. Neonacista, poštár a stánkar, ale najmä najznámejší vyhadzovač v Bratislave, ktorý nedávno do baru nevpustil návštevníka kvôli tmavej pokožke. Pripomeňme, že Peter Stacho, jeden z najbližších priateľov Patoprstého, sa v roku 2014 neúspešne pokúsil dostať do miestnej samosprávy v Podunajských Biskupiciach.
Kamaráti z futbalu
Na moment musíme pre lepšie pochopenie odbočiť. O personálnom prepojení prostredia USP s neonacistickým hnutím v Bratislave sme písali už v minulosti [1] [2] [3]. Tak ako Patoprstý, boli v minulosti dôležitými osobnosťami v rámci USP aj Andrej Vitko, Tomáš Straka, alebo Ľubomír Meszároš.
Registrátorom značky oblečenia Eighty Eight (v preklade osemdesiatosem – detinský akronym používaný neonacistami pre pozdrav Heil Hitler, písmeno H je ôsme v abecede) bola spoločnosť BRICK FIELD s. r. o.; sídliaca na Latorickej číslo 18 v Bratislave, so štatutárkou Ing. Barborou Strakovou. Na rovnakej adrese toho času pobýval práve Tomáš Straka. Oblečenie sa predávalo v obchodoch Andreja Vitka, majiteľa siete predajní Streetwear shop, predtým obchodu House of fun, ktorý mal v minulosti problémy s políciou kvôli neonacistickým materiálom. Ako modeli pózovali okrem samotného Vitka a Straku napríklad aj bratia Rogelovci. Na neskorších fotografiách cynicky pózujú známi petržalskí neonacisti v mikinách značky Eighty Eight na mieste vraždy Daniela Tupého.
Belasá Šlachta
V roku 2007 si spomínané špičky USP – Straka, Meszároš, Patoprstý uvedomujú, že vplyv neformálnej chuligánskej skupiny je obmedzený. Ako oficálny fanklub Slovanu Bratislava by mohli z klubu ťahať peniaze na rozvoj aktivít, dostať priestory na štadióne, alebo sa vyjadrovať k futbalu ako takému. Stať sa serióznym a mocnejším partnerom smerom ku klubu, polícii, médiám. Teda všetko to, čo je pouličným bitkárom nedostupné.
Vzniká občianske združenie Belasá Šlachta (BŠ). Prezidentom a formálnym lídrom sa stal pomerne neznámy Stanislav Kramarič. V minulosti dlhodobo žil v zahraničí, nepatril k neonacistickému hnutiu a nebol tak v hľadáčiku polície ako trestaný Patoprstý, prevarený Straka či Meszároš, vyšetrovaný kvôli Tupého vražde.
Martin Patoprstý, kandidát na poslanca do NR SR v nadchádzajúcich voľbách, spolu s Tomášom Strakom však dostali nenápadnejšie miesta v správnej rade Belasej Šlachty, ktorá bola výkonným orgánom vedenia združenia. Bitkári z USP sa teda priamo podieľali na vedení fanúšikovskej organizácie.
O čosi neskôr Patoprstý za OZ Belasá šlachta verejne vystupoval. Napríklad v roku 2008 spolu s vedením združenia, vrátane Straku, spoločne v rozhovore pre blogera Sergeja Danilova vysvetľujú, ako bojujú proti rasizmu na tribúnach.
V roku 2013 prijal Martin Patoprstý pozvanie DIGI TV na diskusiu o vznikajúcej Asociácii fanúšikov na Slovensku – dnes už mŕtvej snahy zorganizovať fanúšikovské a ultras skupiny do formácie schopnej ovplyvňovať smerovanie futbalu na Slovensku.
Samotná debata nie je príliš zaujímavá, až na zopár detailov – spoločník Patoprstého oslovil ako „Brickfield“, ten priznal osobnú známosť so Strakom a otvorene i fakt, že sa vo futbalových kruhoch pohybuje už pätnásť rokov a je pre kriminálnu políciu známou firmou.
Pre úplnosť dodajme, že združenie Belasá Šlachta zaniklo v októbri 2014, dôvody na tomto mieste nie sú podstatné. Najväčšiu radosť z tejto epizódy majú iste páni Straka s Kramaričom. Obaja vstúpili do oficiálnych štruktúr klubu – Tomáš Straka je už od roku 2011 PR riaditeľom a Stanislav Kramarič sa stal projektovým manažérom a koordinátorom pre styk s fanúšikmi klubu ŠK Slovan Bratislava. Martin „Brickfield“ Patoprstý v roku 2014 vstúpil do komunálnej politiky.
Domáce spotrebiče sú veľmi dobrá vec
Komunálny poslanec Patoprstý, futbalový výtržník z USP, člen SNS a kandidát do parlamentu, bol podľa našich informácií na prelome rokov 2009/2010 zakladajúcim členom kapely The Messerschmitts, kde sa pomerne neúspešne pokúšal obsluhovať basgitaru a neskôr kapelu opustil. Názov skupiny odkazuje na výrobcu nemeckých stíhacích lietadiel známych z 2. svetovej vojny.
The Messerschmitts vydali pieseň s názvom „Plyn“. Ide o nepodarenú cover-verziu piesne Lucie Bílej s jasnými narážkami na splynovanie Židov a iných nepohodlných osôb počas obdobia nacizmu. Celé znenie textu:
Plyn už syčí z trúby von
zatvorím ti dvere na balkón
Cyklón tvoj život odnesie
prac sa preč, už ťa tu neznesiem!Plyn už syčí z trúby von
počuješ odbíjať tvoj zvon
Dušu čiernu a v srdci nosíš hnus
už je koniec, už len čakaj na funus!Plyn už z trúby nesyčí
už nechcem trpieť ten tvoj ksicht opičí
Spolu s trúbou nám poslúži aj pec
domáce spotrebiče sú veľmi dobrá vec!Ty kurva, plyn už z trúby nesyčí!
už nemusím trpieť ten tvoj ksicht opičí
Však spolu s trúbou nám poslúžila aj pec
domáce spotrebiče sú veľmi dobrá vec
V kapele sa počas jej pôsobenia do roku 2014 vystriedalo niekoľko členov: medzi inými Andrej Rabara – Patoprstého blízky priateľ, Michal Holčík – bývalý člen kapely Randall Gruppe, alebo Ivan Panák – organizátor neonacistických koncertov.
Práve so spoluhráčom z kapely, Andrejom Rabarom, má Brickfield záľubu v punkovej muzike. Niekoľkokrát sa zúčastnili koncertov Zóny A a neskôr sa stali dobrými kamarátmi speváka Petra Schredla alias Koňýka, ktorý sa rokmi hodnotovo prepracoval až ku krajnej pravici. Neskôr dokonca Patoprstý pozval Koňýka na svoju svadbu, ktorá sa konala 20. apríla 2013 – v deň výročia narodenia Adolfa Hitlera. Na oslave sa zúčastnil i spomínaný Straka, Meszároš či Stacho a ďalší ľudia z prostredia Ultras Slovan Pressburg a neonacistického podzemia Bratislavy.
Ružinovský matičiar
Matica slovenská bola lákadlom nacionalistických pomätencov odjakživa, často sa v nej objavovali aj neonacisti, no tento trend bol najsilnejší v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Patoprstý však v roku 2011 urobil bezprecedentný krok – oslovil svojich priateľov s ponukou na ovládnutie miestneho odboru Matice Slovenskej v Ružinove a neskôr celej bratislavskej Matice. Má vraj vo vnútri organizácie človeka, ktorý to dokáže zabezpečiť. Nám sa od jedného z oslovených podarilo túto správu získať:
„cawa,
mame velmi dobry kontakt v matici slovenskej a chce s nami spolupracovat. dokonca sme dostali moznost riadit zatial jeden miestny odbor a v pripade dobrej spoluprace aj viac a rysuje sa moznost a mat aj celu bratislavu pod palcom. su tam momentalne nasi ludia, dokonca aj pridelili jedneho cloveka co sa ma venovat iba nam. daju sa na tom ziskat kontakty na vplyvnych ludi, urobit nieco pre nasu vec a hlavne sa posunut konecne od krcmovych reci aj k cinom a bojovat proti velkemu bratovi!
na zaciatok staci vyjadrit sa ci mas zaujem pridat ruku k dielu alebo ostanes pri krcmovych reciach, prip. koho vies este dotiahnut. samozrejme normalnych nasich ludi.
tento tyzdne by malo byt stretko s clovekom z matice, ktory toho povie viac.
v prvej faze nic, teda dokonca prvu fazu uz mame viac menej za sebou. v druhej faze chceme ovladnut bratislavsku maticu a na to potrebujeme cca takych 50 ludi, ktori prehlasuju starych dochodcov s ich postkomunistickym myslenim a potom nastolime novy svetovy poriadok kazdopadne su nam ludia vo vedeni matice nakloneni a chcu nam pomahat.
ze sa stanes clenom matice slovenskej a zucastnis sa par akcii do roka. napriklad vystup na devin na pocest l. stura a pod. zvysis si narodne povedomie a pomozes dobrej veci. a ak nas bude dost, tak som dostal ponuku, ze mozeme riadit celu bratislavsku maticu“
Iste, čitateľ môže namietať nepodloženosť a neoveriteľnosť predkladaných informácií. My zas z pochopiteľných dôvodov nebudeme kompromitovať svoje zdroje. V čase, keď sa k nám tieto správy dostali, boli sme rovnako skeptickí a považovali sme všetko iba za ďalšie silné reči na internete. Faktom však zostáva, že dnes je Martin Patoprstý podpredsedom miestneho odboru Matice Slovenskej v Ružinove a v Slovenských národných novinách – tlačovom orgáne Matice – dokonca odpovedá na otázky týkajúce sa omladenia odboru presne v duchu rozosielanej správy:
„Matičný odbor Bratislava II sme pred pár rokmi oživili a prilákali asi dvadsať až tridsať prevažne mladých ľudí, ktorí pociťovali potrebu niečo vo svojom okolí urobiť v duchu národných myšlienok a tradícií.“
Ak sa po známosti z roku 2011 podarilo Patoprstému prepracovať na post podpredsedu ružinovskej Matice, automaticky sa natíska otázka, kto je v hierarchii o stupienok vyššie. Dá sa totiž predpokladať, že vplyvný kontakt v Matici nevymení sám seba a zároveň, ak by pôsobil z vyššieho miesta, nemal by dôvod zastaviť svojho koňa na poste tesne pod vrcholom lokálnej organizácie.
Predsedom miestneho odboru Matice Slovenskej v Ružinove je Maroš Smolec (41), nízky a nenápadný muž, otec dvoch detí. V minulosti pôsobil v denníku Slovenská republika, neskôr ako asistent poslancov Jána Cupera (HZDS, dnes Kolteba-ĽSNS) a Gustáva Krajčiho (HZDS), bol hovorcom ružinovského starostu Slavomíra Drozda, šéfredaktorom mesačníka Ružinovské ECHO a riaditeľom TV Ružinov. Od roku 2011 pôsobí ako šéfredaktor Slovenských národných novín a od júna 2014 zastáva funkciu správcu Matice slovenskej.
Zdá sa krajne nepravdepodobné, aby si sám Patoprstý priviedol do ružinovskej Matice dvadsať až tridsať kumpánov bez vzbudenia podozrenia u svojho predsedu. Je totiž pomerne známym faktom, že do miestnych odborov Matice sa mladí bratislavčania a bratislavčanky práve nehrnú v podobných počtoch.
Smolec, rovnako ako Martin Patoprstý, kandidoval v roku 2014 do miestneho a mestského zastupiteľstva s podporou rovnakých strán ako mal jeho mladší kolega – avšak neúspešne. Oboch v súčasnosti spája i stranícke tričko. Maroš Smolec je totiž zhodou okolností predsedom Okresnej ogranizácie Slovenskej národnej strany – Bratislava II. A podľa svojich vyjadrení o údajnej islamizácii Európy má k neonacistickému kandidátovi do NR SR mentálne skutočne blízko.
Festival politickej piesne
Rozhovor, z ktorého sme citovali vyššie, nevznikol len tak bezdôvodne. Ide o propagačný článok k Festivalu slovenskej piesne, ktorú organizoval práve ružinovský odbor spoločne s mestskou časťou. Spolupráca spočívala v tom, že Patoprstý je zároveň miestnym poslancom, členom Komisie školstva, kultúry a športu a podpredsedom miestnej Matice.
K zorganizovaniu tejto nacionalistickej akcie viedla kandidáta do parlamentu údajne „súčasná situácia mládeže, keďže mladí ľudia, často aj moji rovesníci, holdujú namiesto tradičnej kultúry rôznym škodlivým trendom zo zahraničia.“ Tradičnú kultúru v Patoprstého podaní predstavuje punková skupina Zóna A s konzervatívnym a xenofóbnym spevákom Koňýkom a kapela Radix s personálnym obsadením z prostredia krajnej pravice.
Ako sme už spomínali, Peter „Koňýk“ Schredl je osobným priateľom Martina Patoprstého a bol hosťom na jeho svadbe spolu s bratislavskými neonacistami.
V kapele Radix spieva Milan Páleš, ktorý pred niekoľkými rokmi hrával v chuligánskom hudobnom projekte Cobweb, založenom Michalom „Pavúkom“ Grófom (v minulosti Michal Dragúň) na propagáciu a podporu klubu ŠK Slovan Bratislava. Gróf v minulosti pôsobil a pôsobí v bratislavských neonacistických kapelách Juden Mord a Krátky proces, kde spieva Rastislav Rogel (fotografie z koncertu: [1], [2]). Sám bol spevákom v skupinách rovnakého zamerania: Ancestors a W.R.E. – White Resistance Engerau. V Radixe vystupuje aj basák Miroslav Kšiňan, ktorý bol pred zopár rokmi členom nacionalistického hudobného zoskupenia Right Rest, taktiež blízkeho futbalovému Slovanu.
Dlhý pochod inštitúciami
Tak nazval koncom 60. rokov ľavicový vodca nemeckého študentstva, Rudi Dutschke, stratégiu na vytvorenie vhodných podmienok pre odštartovanie revolúcie. V skratke – ide o dosadenie vlastných ľudí do verejných inštitúcií, ktorých vplyv možno využiť na presadenie svojich cieľov. Neskôr si túto myšlienku osvojili najmä konzervatívne a fašistické sily, dnes je zoširoka citovanou na mnohých webstránkach krajnej pravice.
Spomínanej stratégii u nás hrá do karát aj pozornosť upriamená na Kotlebovu ĽSNS. Za dymovou clonou hystérie pritom možno čakajú na svoju príležitosť ďalší Patoprstí, o ktorých nevieme. Ako sme ukázali, nejde o ojedinelý a vonkoncom nie náhodný pokus o prienik do mocenského aparátu. Je to cieľavedomá činnosť vedúcich predstaviteľov neonacistického hnutia o infiltráciu inštitúcií a posúvania fašistickej ideológie do politického mainstreamu.
Samozrejme, týchto aktívnych jednotlivcov netreba ani preceňovať. Intelektuálne a vodcovské kapacity ľudí ako Patoprstý, Kotleba, alebo Magát nestačia na demontáž súčasného spoločenského zriadenia. V budúcnosti sa však môžu stať strednými kádrami oveľa skúsenejších a vplyvnejších ľudí, ktorí sa pokúsia využiť vlnu nenávisti vo svoj prospech. Situácia na Slovensku, kde v niektorých chudobných regiónoch za posledných dvadsať rokov nevidieť ani len svetlo na konci tunela, v kombinácii s neriešenou rómskou problematikou tomuto scenáru výrazne napomáha. Silnejúci nacionalizmus a náboženský fanatizmus na pozadí nestabilnej Európy vytvára nanešťastie priestor pre vývoj ešte nedávno nepredstaviteľný.
Myslíme si, že najlepším spôsobom ako čeliť hrozbe fašizmu, je smerovať veľkú časť našej praktickej i symbolickej aktivity k sociálnym zápasom. K sebavedomým a zdola organizovaným ľuďom, ktorí prekročia šablónu strachu a spoliehania sa na milosrdenstvo a ochranu mocných. K štrajkom učiteliek a učiteľov, protestom zdravotných sestier, ku všetkým ďalším, ktorí ešte len prídu. Nikto totiž nepotrebuje vodcov a obetných baránkov, ak vie, že lepší život si dokáže vybojovať vlastnými silami, po boku kolegov a priateľov.
Antifašistická Akcia
Tento článok nám prišiel prostredníctvom e-mailu so žiadosťou o uverejnenie. Zverejňujeme ho v plnom rozsahu, bez redakčných úprav, vrátane príloh. Blackblog.sk nenesie žiadnu zodpovednosť za údaje a informácie, ktoré sú v ňom uvedené.